Ella stála na balkóne kráľovského paláca, stratená v myšlienkach. Plánovala všetky možné alternatívy svojho osudu, len tie túto.
Prvá žena.
Dokáže byť prvou ženou takéhoto mocného kráľovstva?
Ella stála na balkóne kráľovského paláca, stratená v myšlienkach. Plánovala všetky možné alternatívy svojho osudu, len tie túto.
Prvá žena.
Dokáže byť prvou ženou takéhoto mocného kráľovstva?
Ella bola uvedená do Stefanovej pracovne len čo dorazila na opačný koniec paláca. So sklopeným pohľadom vošla do priestrannej miestnosti s mäkkým kobercom a policami plnými kníh až po strop, a posadila sa do kresla pred masívnym stolom, za ktorým sedel nielen Stefan, ale aj Vasily po jeho boku. Pred sebou mali tablety a niekoľko štósov papierov, ale len čo sa posadila, všetko odsunuli a upriamili na ňu pozornosť.
Ella sa zotavovala dva týždne. Čas v jej mysli plynul nepravidelne. Občas spala, občas bola pri vedomí, občas bola noc a niekedy deň. Dlhý čas v sebe nemala síl sa vôbec pohnúť. Vnímala Irinine opatrné dotyky, keď jej pichla infúziu a obliekla ju do nemocničnej košieľky. Nepustila k nej jedinú sestru, o všetko sa starala sama, akoby Ella bola akýsi VIP pacient.
Thomas Nórsky sa prebúdzal pomaly. Jeho telo bolo vyčerpané z dlhého boja a ešte dlhšej kómy. Napojený na prístroje otváral a zatváral oči. Cítil, že ho ktosi drží za ruku a prosí, aby sa uzdravil. Ten hlas by spoznal kdekoľvek. Po niekoľkých neúspešných pokusoch pootočil hlavu a uvidel vedľa seba Mikkela, líca uslzené, tvár plná obáv.
Bývalý a súčasný kráľ Ruska stáli pred desiatimi najvyššími trónmi vo Verone ako dvaja pubertiaci prichytení pri fajčení marihuany a pripravení dostať domáce väzenie po zvyšok roka.
Popred nich sa sem a tam prechádzala drobná, svetlovlasá kráľovná Kathrine, jediná neusadená na tróne, v dôstojných šarlátovo-modrých šatách po zem. Už si na nich vyliala nervy, ale všetci vedeli že to bolo len zahrievacie kolo.
Vasily za celý svoj život nevidel nič tak... beznádejné. Modul pristál s prvými slnečnými lúčmi na trávnatej ploche hneď vedľa poľných nemocníc. Všade kam oko dovidelo sa tiahli stany, pomedzi ktoré sa náhlili dobrovoľníci a doktori, viacerí očividne sami nakazení. Na nosítkach prenášali bezvedomých pacientov, oživovali koho sa dalo a intubácie robili priamo v otvorenom priestore.
Keď Vasily so Stefanom na duhý deň prikvitli do Caminho laboratória, našli všetkých archanjelov a archdémonov sa navzájom prekrikovať, akoby plánovali vojnu.
„Hej, hej!“ okríkol ich Stefan, až aj Vasilym trhlo.
Miestnosť stíchla.
„Čo sa deje?“ opýtal sa Vasily o niečo umiernenejším hlasom.
Irina sa s nadávkami hodnými skúseného ruského piráta došuchtala k prehrávaču po tom, čo si vypočula desať opakovaní tej monštruóznosti, ktorú jej pustila Ella. Toto je piaty raz, čo na nej praktikuje psychologické mučenie. Od Kalinky prešla k Sovietskej hymne.
Rapovanej.
S americkým prízvukom.
V angličtine.
Irina sa triasla pod prikrývkami, sužovaná horúčkou. V hlave jej dunelo a priam cítila ako jej srdce divoko tlčie, vyhodené z rytmu dlhotrvajúcou horúčnosťou. Spomínala si, že jej ktosi doniesol jedlo aj lieky, ale bola v stave, keď sa po ne reálne nedokázala načiahnuť a pri predstave, že má jesť alebo čokoľvek prehltnúť, jej prišlo zle. Aj keď jej tabletky priložili priamo k ústam, len sa odvrátila a apaticky hľadela do steny.