Kaden sa vypotácal z lietadla ako omámený a zazrel na nebesia. Prečo mu nikto nepovedal, že dostať sa z Wellingtonu do Londýna trvá tridsať hodín, zahŕňa tri prestupy a asi dvadsať turbulencií? Predsavzal si, že len čo sa vráti, začne trénovať premiestňovanie.
Upozornenie na citlivú tému: táto kapitola obsahuje tematiku umelého prerušenia tehotenstva. Za žiadnych okolností neodráža skutočné biologické procesy ľudského tela a všetko čo je tu napísané je vymyslené a prispôsobené fikcii svetu nesmrteľných.
Opal nebola práve fanúšikom oficiálnych dvorných párty, ale pozvanie od najvyšších kráľovien, obzvlášť Rebeccy, sa neodmieta. Aj keď sa čo najviac snažila držať mimo politického diania a žiť si svoj život, jej jedinečné postavenie a pôvod to nie vždy dovoľovali.
Kaden sa
sípavo nadýchol a pohľad mu pristál na jazvách krášliacich Ninjovu tvár. Ticho
okolo nich len zhustlo. Obaja na seba hľadeli, neschopní rozhodnúť sa, čo
ďalej. Bol to Kaden, komu po lícach ako prvému stiekli slzy. Rozplakal sa
a Ninja ho z absolútneho zúfalstva objal. „No tak, šššš. Nie je to
tvoja bolesť. Nie je to tvoj osud.“
Ninja čakal
na Carys pri dverách jej bytu po tom, čo odviezla Kadena do školy. Mohol sa
premiestniť aj priamo dovnútra, ale zatiaľ ešte nemá samovražedné sklony. Veľmi
dobre vedel, že v ňom má toľko ochranných kúziel a pascí, že by to
položilo menšiu armádu. Preto trpezlivo čakal, opretý o stenu. Snažil sa
netváriť, že má postranné plány.
Aj
keď to vyznie neuveriteľne, Opal mala svojho času relatívne bezstarostný život.
Napríklad keď oslavovala dvadsiate narodeniny. Vtedy ju banda kamarátok vytiahla
do nočného klubu, čo na jej zozname pôžitkov bolo niekde medzi bojovaním
s aligátorom a prednáške o včeličkách a nechcenom
tehotenstve od jej rodičov.
Horskú
chatu uprostred ničoho si dal postaviť ešte v osemnástom storočí
s úmyslom absolútnej samoty. Terén naokolo bol prakticky neschodný pre
smrteľníka a počasie trestalo túto časť hory väčšinu roka.
Angelica
sa usmiala na vrátnika v budove záznamov. Každý nesmrteľný a aj človek tu
má svoju zložku, fyzickú zložku. Netreba dodávať, že budova má rozmery Lichtenštajnska.
A zložky sú zoradené abecedne. S nechuťou si naštudovala mapu,
nastúpila do niekoľkých výťahov a po dvadsiatich minútach sa ocitla
v správnom krídle a na správnom poschodí. Skrine so šuflíkmi lemovali
chodby aj miestnosti do výšky dvoch metrov a v pravidelných
rozostupoch boli pripravené rebríky.
Zdravíčko všetkým!
Dnes príspevok na
trochu vážnejšiu tému (plus pár vtípkov aby sme nedostali depresiu). Obvykle sa k dianiu okolo nás nevyjadrujem v snahe
udržať blog neutrálny, ale urobíme malú výnimku.
Carys si
vyzdvihla Kadena pred školou, kde už čakal s obrovskou medailou
a úsmevom na tvári.
Jej malý
génius.
Láskyplne
ho objala a vzala ho na zmrzlinu, čo sa stalo ich tradíciou po každej
vyhranej súťaži. Niežeby niekedy nejakú prehral. Tentoraz mal ale okrem
radostného pohľadu v tvári aj miernu obavu. Carys sa to nepáčilo.
