Winter našla
Thorna uprostred noci na balkóne vo vzdialenom krídle hradu, obrastenom
brečtanom a ružami. Osvetľovali ho lucerny zavesené na stene pri sušiacich
sa bylinkách.
Len čo zaznamenal
jej prítomnosť, pootočil sa k nej, v očiach smútok. Kapitulácia. Akoby
mu práve vzala niečo cenné, niečo o čom si myslel, že je nedotknuteľné. Winter
pocítila nutkanie sa mu ospravedlniť, ale namiesto toho ju objal a len čo
ho aj ona pevne zovrela, uvoľnil sa.
Dnes si povieme
pár slov o globálnom otepľovaní a prečo by sme ho mali brať vážne (na
rozdiel od tej hovoriacej haloweenskej dekorácie za oceánom).
Ak sa vám nechce
čítať omáčky, podstatné informácie som zvýraznila.
Tentokrát onemeli
obe zajatkyne. Ešte aj Winterin mozog vyskratoval. Nastalo ďalšie nepríjemné
ticho. Juniper odsunula svoj tanier, opäť s presne zoradenými
ingredianciami. „Paralelný ako... napríklad Juliusova pevnosť?“
Vasily pokrútil
hlavou. „To bola len subrealita, predĺžené rameno nášho sveta, výklenok
v priestore. Tu sme reálne v susednom vesmíre.“
Juniper stála za
polonahým Thornom a skúsene mu prehmatávala chrbát. Jej pacient sa tváril
rozpačito, ale Winter mu pohľadom dodávala odvahu. Stála vedľa Storma, opretá
o stále studenú stenu po ich... nočných aktivitách.
Zvedavý Vasily,
ktorý sa k nim pridal na poslednú chvíľu, napäto čakal čo nové sa dozvie o svojich
záchrancoch.
Thornove vedomie
sa začalo prinavracať uprostred noci. Winter plytko driemala, sediac vedľa jeho
postele na zemi, komnata osvetlená jediným svetlom na stene. Ležal na bruchu,
jedna ruka spustená cez okraj. Jeho tiché stony ju okamžite prebudili.
Winter ležala na
tráve, na sebe len Thornova rozopnutá košeľa, ktorá jej siahala až ku stehnám. Thorn
sedel v nohaviciach opretý o stenu jaskyne a jeho pokožka sa jagala v roztrúsenom
svetle z jazierka. S hlavou v jeho lone pozorovala tú podivnú
hru tieňov a odleskov na jeho tele. Vyzeral byť v mieri. Po prvý raz
pokojný, vyrovnaný. Zvieral jej dlaň, ktorá bola stále priam ľadová od jej stále
utíchajúcej moci. Nezdalo sa, že mu to vadí.
Winter si zotrela
slzy a už tretí raz zabočila do nesprávnej chodby. Odmietala si to
priznať, ale vyzeralo to, že sa stratila. Bola pripravená vliezť do prvej
prázdnej miestnosti, ktorú nájde, a vyspať sa hoci aj na podlahe.
... ale nakopilo sa mi veľa práce a za posledný deň som spala 4 hodiny. Sľubujem, že nová kapitola sa objaví najneskôr do zajtrajšieho rána, len čo sa vrátim z ríše snov.
Alex
Winter sa trhane
nadýchla. Ešte nikdy, nikdy nebola držaná v náručí a nikdy, nikdy sa
necítila viac bezmocná. Thornovo telo ju zahrievalo veľmi hriešnym spôsobom
a fakt, že ju pristihol ako civí na orgie jeho ľudu, jej vohnal červeň do
líc.
