Temné prebudenie 8

Cari mala pocit, že sa jej rozletí hlava. Zastonala. To bol ale debilný sen. Už nikdy nebude jesť po šiestej ťažké jedlá. Takto to potom dopadne. Teraz pekne vstane a bude pokračovať vo vykopávkach.

Moment. Odkedy má v stane klimatizáciu? A prečo všetko vonia tak sterilne? Otvorila oči. Nie, rozhodne nie je vo svojom stane. Je na nemocničnom lôžku, pravá ruka dopichaná od infúzií a jej oblečenie preč.

Temné prebudenie 7

Carolina otvorila oči a chvíľu nevedela prísť na to, prečo sa cíti tak mizerne. Potom sa jej vybavili udalosti poslednej noci a zhíkla. Pokúsila sa posadiť, ale zistila, že je zviazaná na vlastnom lôžku.

„Nie!“ Podarilo sa jej pretočiť na bok a naskytol sa jej hrôzostrašný pohľad. Na zemi kúsok od nej sedelo päť mužov vrátane Kamala, s krvavým oblečením. Boli bledí ako vápno a vyzerali, že majú smrť na jazyku. Hlavne Kamal. Triasol sa a na tele sa mu perlil pot.

Temné prebudenie 6

Na ďalší deň ráno bol chrám osvetlený a praktikanti aj s doktorkou ho prezerali centimeter po centimetri. Robotníci dostali voľno. Nikto si nevšimol päticu upírov, ktorá všetko z diaľky pozorovala.

Kamal penil ako besný pes. Doktorka požiadala o ďalšiu dodávku výbušnín. Nepochybne našla ďalšiu zavalenú chodbu, ktorá vedie do hrobky. Nemôže dopustiť, aby sa tam dostala. 

Temné prebudenie 5

Cari prespala u rodičov. Chystala sa odletieť. Čakala len na výsledky prekladu od Isobel Wallisovej a donášku dvoch vzácnych kníh z Oxfordskej knižnice. Škola jej takisto poslala pozvánku, aby urobila sériu prednášok budúci semester. Ešte sa nerozhodla, či ju prijme. Mohli by ju odhaliť. Nechcela, aby jej rodičia zistili pravdu. Pokúsili by sa ju zastaviť. V tomto sú ako maniaci. 

Temné prebudenie 4

„Kam vlastne ideme?“ opýtala sa Cari po polhodine cesty rušným Londýnom.

„Prekvapenie,“ povedal záhadne a čas od času na ňu pozrel. Aj z profilu bola pôvabná. Mala tvrdohlavý, malý nosík a šibalské pery, ktoré sa stále usmievali. A na krku jej divoko pulzovala žila. Aj tú by rád ochutnal. Zbiehali sa mu slinky. Dnes večer...

Temné prebudenie 3

Na druhý deň Cari sedela vo svojej pracovni a prekladala niekoľko textov. Krv jej stále vrela hnevom. Čo Kamal urobí, keď sa mu nepodarí zastaviť vykopávky? Kam až zájde? Bola si istá, že sa jej to nebude páčiť. 

Temné prebudenie 2

Kamal neskoro popoludní stál pred dverami, ktoré naposledy videl pred mnohými rokmi, a zazvonil. Cítil sa trochu hlúpo. Sentimentálne.

Dvere sa otvorili a objavila sa v nich vysoká usmiata žena, ktorej ťahalo na päťdesiatku. Hnedé vlasy mala popretkávané šedými pramienkami a okolo inteligentných modrých očí vejáriky vrások.

„Kamal?“ zvolala neveriacky. „Si to ty?“ Vrhla sa mu okolo krku. Kamal ju vrúcne objal.

Temné prebudenie 1

Egypt, súčasnosť...

„Už mi to letí,“ oznámila Cari a obrátila sa na svojho šéfa. „Vrátim sa, len čo nazbieram dostatok materiálu pre ďalšie vykopávky.“

Jej šéf, vysoký čiernovlasý muž, vždy chodiaci v bielom, sa priateľsky usmial a podal jej ruku. „O tom nepochybujem, doktorka. Počkám tu na teba.“

„Postráž mi vykopávky,“ doberala si ho Cari.

„Sľubujem. Tak už choď, nech nezmeškáš.“

„Zatiaľ ahoj, Brian.“ Zamávala mu, vzala si kabelku a utekala k lietadlu.

Temné prebudenie - Prológ

Pred týždňom, palác britského kráľa upírov...

Pred Salvatorovým sídlom zastala čierna motorka. Jazdec zaistil stroj a s obdivuhodnou ľahkosťou zosadol. Pružné telo mal po dlhej jazde stuhnuté, tak sa rýchlo ponaťahoval a zložil si prilbu. Divoké šedé oči orámované čiernou linkou mu nebezpečne a nadľudsky iskrili nespútanosťou, ktorú zdôrazňoval každý jeho pohyb. Kráčal k sídlu akoby mu všetko patrilo a hnedé vlasy padajúce do čela mu rozvieval chladný vietor. Nezazvonil, ani nezaklopal. Drzo vošiel. Komorník, ktorý sa ho chystal privítať, sa striasol a zrak uprel do zeme. Muž – upír mu podal helmu a stiahol si aj rukavice. Bez slova sa odprevadil hore schodiskom, k Salvatorovej pracovni. Opäť bez zaklopania vošiel. 

Temný vzdor - Epilóg

O niekoľko mesiacov neskôr, Verona

Mina nervózne stála pred dvojkrídlovými dverami vedúcimi do trónnej siene a triasla sa ako osika.

Abigail jej upravila krásne smaragdové šaty a skontrolovala sponu na dlhom šarlátovom plášti. „Dýchaj. Všetko dobre dopadne,“ upokojovala ju princezná.