Mammon po hodinách
veľmi príjemnej fyzickej námahy zažal mäkké svetlá nad posteľou
a priniesol Nerin pohár vody, spolu s misou ovocia a sladkostí.
Bosorka vysilene ležala pod ľahkou červenou prikrývkou a usmiala sa, keď
ju začal kŕmiť jahodami a hroznom. Modré vlasy mala strapaté, pery
opuchnuté a na krku a hrudi sa jej začali tvoriť cucfleky.
Nerin spala
v malej izbičke neďaleko zbrojnice. V dome ich bývalo päť, každá
s vlastným malým obydlím a spoločnou kuchyňou. V sprche strávila
takmer pol hodiny, než sa uvoľnila po náročnom dni. Ospalá spadla do postele
a ponorila sa do ríše snov.
Miroslava zbledla, keď sa do trónnej siene, kde práve
ukončila audienciu v zastúpení, primiestnil veľkráľovský pár Mina a Justin
priamo z najvyššieho dvora pomocou vládcu džinov Leventa. Už bola narýchlo
informovaná o dianí na Severnom póle a mala plné ruky práce s transparentným
komunikovaním tejto informácie medzi ruských nesmrteľných.
Zatiaľ čo na Severnom póle prebiehala vážna politická
debata, Cami, Ash a Noemi sa potajme dostavili do Francúzska, a v opustenej
Eiffelovke si urobili novú základňu. Camael natiahla káble a pozapájala
satelity a konečne sa jej podarilo obnoviť spojenie s upírmi na obežnej
dráhe.
Trpezlivo ich začala inštruovať, ako bezpečne
poskladať atómovku v stave beztiaže. Nikto z nich zatiaľ nevedel, do akého
chaosu sa ponoril svet nesmrteľných...
Čo ako jednoducho plán prehľadať Arktídu znel, nebolo
to vôbec jednoduché. Skupinky mali vymedzené prakticky štvorcové perimetre, po
ktorých sa museli vracať, aby pokryli celú plochu a nič nevynechali. Ubehli tri
dni a zatiaľ nikto nič nenašiel. Počas tých troch dní sa Nerin ani hodinu
nevyspala a zo strachu, že ju Baal opäť napadne v snoch. Našťastie na Severnom
póle svietilo slnko, aj keď slabo a neustále to vyzeralo, že sa chystá
zapadnúť, hoci nezapadlo nikdy.
„Vieš, kam mohli
tvoji predkovia tú časovú schránku ukryť?“ vyzvedala Winter keď padla noc
a ženy si dali skromnú večeru. Boli vyčerpané a ospalé, ale Nerin sa
bála že ak zaspí, Baal ju znovu bude mučiť.
Medzitým, Bajkonur, Kazachstan...
Miroslava upevnila
posledné popruhy Vasilyho čierneho skafandra, na ktoré si nedosiahol. Stála za
ním a dovolila si sekundu, keď sa jej obavy preliali do pohľadu. Bála sa
o svojho kráľa, ale zároveň vedela, že ak majú mať šancu na záchranu, on
je ten najpovolanejší. A ona ho v jeho neprítomnosti zastúpi na
tróne. Len dúfala, že sa vráti v jednom kuse, pretože čo ako mala rada
svoju prácu, ani za všetky peniaze sveta ho nechce nahradiť. Na to sa má príliš
rada.
Nerin sa zatočila
hlava, keď z chladného počasia skončili kdesi v teple s odlišným
tlakom. Podarilo sa jej však lapiť dych a oprela sa o... opevnenie?
Obzrela sa
a v slabých lúčoch ranného slnka uvidela osídlenie obohnané hradbami.
Na domoch sa leskli solárne panely a vzdušné turbíny a chodníky
tvorili zvláštne dlaždice. Hradby strážili ozbrojené ženy a na stožiaroch
viali vlajky so symbolom, ktorý zrejme niekde videla, ale netušila kde.
Nerin letela na
sever, až sa dostala nad Európu – tentokrát kontinent. Kdesi uprostred našla
horské pásmo a energia mučenej bosorky ju naviedla k jaskynnému
systému v jednej z hôr. Na rovnej, mesačným svitom zaliatej
kamenistej plošine zoskočila z žezla a to sa vrátilo v podobe
hada na jej predlaktie.
