Noemi nakráčala do
Michelových kvetinových sadov a usadila sa na lavičku, akoby jej to tam
patrilo. Kráľovská ochranka ju hneď obkľúčila a zavolala svojho vládcu. Ten
sa podráždene dostavil do niekoľkých minút a poslal ich preč, zvyknutý na neželané
návštevy od členov tejto rodiny.
O šesť slučiek
neskôr...
Porazení. Presne tak
sa cítili, keď sa čas znovu vrátil a oni neboli ani o krôčik bližšie
k upokojeniu sopky. Znovu s znovu sa vracali do Yellowstonu, skúšali
ovládnuť geologické procesy, schladiť magmu, potlačiť celý výbuch, upchať
kráter... Nič nezaberalo.
Pretvárka skončila.
Michelove oči zmenili farbu na absolútnu čierňavu bez beľma. Kruto sa zaškeril.
„Naozaj si myslíš, že bol dobrý nápad ma takto konfrontovať? Prakticky bez
svedkov, dcéra Jakuba?“
Noemin úškrn
konkuroval tomu jeho. „A kto tvrdí, že som sama?“
Noemi do Caminho
mesta premiestnila Amira a čiastočne jej naznačila, prečo bola povolaná.
Zvedavá žena hneď pristúpila k stolu, kde jej Camael, Lucifer a Ashmedai
vysvetlili situáciu.
Ohromená a mierne
vykoľajená sa zviezla na stoličku a trela si oči.
„Ty si vedela, kto
to je, nemám pravdu?“ šepla Amira, zvierajúc sestrinu dlaň.
Vasilyho zo zlého
sna prebralo hlasné vibrovanie mobilu. Ufrflane naslepo šmátral na nočnom
stolíku, zazrel na volajúceho a priložil si zaradenie k uchu. „Lydia, neviem v
akom si časovom pásme, ale tu je skoré ráno,“ zamrmlal rozospato.
Detailnejšie
vysvetlenie bolo náročné stráviť. Keď Brie s Noxom skončili, obaja so
sklopenými pohľadmi museli priznať všetky svoje činy. Ostatní archanjeli a
archdémoni sediaci s nimi pri okrúhlom stole mali sánky na zemi. Zabudli ešte
aj na svoje migrény.
O ďalšiu slučku
neskôr...
Vasily si
neprítomne škrabal pokožku, zatiaľ čo popíjal hyperborejskú tekutinu spolu s
raňajkami. Pred očami mal neurčité, desivé výjavy zo svojich snov, ktoré
nedokázal pomenovať.
Mal pocit, akoby
sa niečo stalo a on si to nepamätá. Ale mal by. Bolo to dôležité. Niekomu niečo
hrozí. Niekde. Útok? Katastrofa? Vojna?
Brie v tichu noci
pozorovala ustupujúci mesiac cez okno svätyne a zvažovala svoju dôveru v Noxa a
jeho novonadobudnuté svedomie. Cítila, že ani on stúlený za ňou nespí, len
uvoľnene leží, ich dlane prepletené.
Otočila sa k nemu
a hneď sa stratila v mierumilovných zelených očiach. Kedysi v tých očiach mier
nebol, len nepokoj a agresivita.
Nox bez zaklopania
vošiel do Brieinej kúpeľne a uprel na ňu pohľad, ktorý ju primrazil
uprostred pohybu pod otvorenou sprchou v rohu miestnosti. Poznala ten
pohľad. Obvykle znamenal, že deň na to bude veľmi, veľmi vyčerpaná.
O ďalšiu slučku
neskôr...
Brie v sebe nemala
energiu vstať zo svojho plážového kresla. Bola vyčerpaná. Psychicky. Na dne.
Koľkokrát sa už
vrátil čas?
Stratila prehľad.
