Dva
mesiace po boji, Hyperborea...
Brian
perami prešiel po línii Caseyinej chrbtice, až sa dostal k oblému pozadiu
a slabo ju uhryzol. Bosorka pod ním zvýskla a so smiechom sa
prebojovala nad neho. „Ak neprestaneš hrýzť, zoženiem ti kosť!“
Dva
mesiace po boji, Hyperborea...
Brian
perami prešiel po línii Caseyinej chrbtice, až sa dostal k oblému pozadiu
a slabo ju uhryzol. Bosorka pod ním zvýskla a so smiechom sa
prebojovala nad neho. „Ak neprestaneš hrýzť, zoženiem ti kosť!“
Theresa s nadvihnutým
obočím prebehla pohľadom po stvoriteľoch. „Nie ste o nič lepší než tí
magori, ktorých ste poslali do temníc,“ povedala vyrovnane.
„Kto si,
že si dovoľuješ takto sa k nám správať?“ sykol stvoriteľ oproti nej.
Malá
Theresa otvorila oči vyrovnane sa
posadila. Prehmatala si telo, len aby si pospomínala, aká je malá. Uškrnula sa
a vyskočila na nohy. Ponaťahovala si svaly, čo najtichšie opustila
jaskyňu, prešmykla sa popri dospelých na stráži a vhupla do zbrojnice.
Keďže nemali nič v jej miniatúrnej veľkosti, musela improvizovať.
Rozobrala chrániče, upravila ich a obliekla si odolné oblečenie. Keďže
vedela, že neudrží meč, uchmatla si dve dýky. S Kadenom trénovali odkedy
im rodičia kúpili prvé zbrane a bola si istá, že aj v tejto forme by
položila pár nepriateľov.
Theresa
sa od stresu preplakala do spánku vedľa ďalších vydesených detí. Aj keď neboli
ako ona, cítila že prežívajú podobné útrapy a je jedno, že sú chlpatí,
zubatí, majú divné vlasy, oči a prsty. Schúlená vedľa nich
a povzbudená faktom, že nie je úplne sama ako v podsvetí, aspoň na
chvíľu zadriemala.
O dva
týždne neskôr...
Stovky
simulácií. Množstvo nákresov a máp. Pozorovania duchov o odchodoch
a príchodoch na Hyperboreu. Predvídanie všetkých možných scenárov
a reakcií. Každodenný tréning. Desiatky bojových porád. Hodiny
vysvetľovania.
Nasledujúci
deň sa znovu vrátili do jaskyne na pobreží, primárne kvôli Therese. Dieťa toho
zažilo priveľa a nechceli ju zaťažovať dianím okolo nich. Hlavne ju chceli
ochrániť pred rozhovormi o zločinoch, ktoré sa stali dôvodom rebélie. Chmí
s Asísom vypočuli každého jedného ducha, ktorý by im mohol poskytnúť
informácie. Ukázalo sa, že takmer všetci sa pokúsili dostať po smrti
k stvoriteľom, ale ani tí ich nevideli. Na druhej strane ale dokázali
perfektne zmapovať Hyperboreu a nájsť ju na mape. Casey s Brianom
prekvapilo, že sa nachádza kúsok od Afriky, v Indickom oceáne. Ešte väčším
prekvapením bolo, keď zistili že kontinent je vlastne nadrozmerné plavidlo
s pohonom a navigáciou.
Brian ju
nahnevane pritlačil o skalu. „Naozaj si myslíš, že som ju chcel len pre
to, že bola utiahnutá obeť neschopná povedať nie?“ vrčal jej na pery. „Alebo že
z teba chcem mať jej kópiu?“
„Tak čo
chceš, Brian, hm?“
Casey
vyšla z jaskýň na čerstvý vzduch, aby si schladila hlavu. Pod ňou stále
prebiehali rodinné zvítania a masívna výmena informácií, ktorá snáď pomôže
rebélii odraziť sa od dna. Začínala sa pohrávať s myšlienkou, že sa
plnohodnotne zapletie. Čo ak oni s Brianom sú skutočne tá potrebná
premenná? Je jedno, že sa nikdy nedostanú domov, ale v budúcnosti sú ich
priatelia a rodiny. Nemôžu dovoliť, aby ich vykorisťovali títo maniaci,
ktorí sú leniví ešte aj uvariť si večeru.
Casey,
Theresa a Brian boli pozvaní na hostinu do bunkra vzbúrencov. A slovo
bunker rozhodne nesedelo rozsiahlemu komplexu, v ktorom sa po prechode
portálom ocitli. Steny boli hladké, natreté belasými a pastelovými
farbami, so zavedeným osvetlením, komunikačnými panelmi, výťahmi, transportérmi
a vzduchotechnikou.
Nadišlo
depresívne ráno. Casey by si najradšej išla lízať rany niekde do kúta, ale
kvôli Therese sa obaja vzchopili a predstierali, že je všetko
v najlepšom poriadku. Pripravili raňajky a zamestnali ju rozhovorom
o všetkom a o ničom, len aby si nevšimla to napäté ticho, ktoré
medzi nimi zavládlo.