Ellinor
nasledovala hlas Hladu. S kýmsi sa zhováral. Šprintovala chodbami, až sa
zastavila pred trónnou sieňou. Hlavné dvere boli zavreté, ale bočný vchod
zostal pootvorený. Nazrela dovnútra a uprostred miestnosti uvidela pokojne
konverzujúcich kráľov Drewa a Justina s Hladom. Tróny na podstavcoch
zostali prázdne, kráľovné v nedohľadne.
Kathrine
vošla do obývacej miestnosti apartmánu, ktorý s Nerom dostali na
Hyperborey pred troma mesiacmi, keď sem prišli vyriešiť logistiku so sťahovaním
civilov na kontinent. Archeológovia dokončili rozsiahlejšie práce na prastarom
kontinente nesmrteľných a uvoľnili niektoré oblasti. Nadišiel čas začať
prideľovať budovy, mestá a štvrte jednotlivým rasám.
Len
čo vystúpili, na dráhe ich čakalo ďalšie obrnené auto, pred ktorým stál hnedovlasý
muž v zvláštnej uniforme. Ellinor zapátrala v pamäti a spomenula
si, ako jej Fabiana rozprávala o hyperborejskej Garde. Ak sa nemýli, toto
je ich generál Ray, manžel najvyššej princeznej Abigail. A ani on na ňu
nehľadel práve najpriateľskejšie.
Ellinor
prebudil nepríjemný pocit, že sa niečo blíži. Prudko otvorila oči
a zistila, že jej ochranná mágia okolo budovy sa zachvela. Niekto ju
prekročil, ale podarilo sa mu nepoškodiť ju. Vďaka novým poznatkom arabskej
mágie sa však naučila vnímať aj túto drobnosť.
Hlad
strávil osem dní cestou po Filipínach a Indonézii. Smrť šiel v jeho
stopách s dvojdňovým odstupom a Hlad bol rád, že sa nemuseli
stretnúť. Mal podozrenie, že ani Smrť nemal záujem o pokec. Cestou naspäť
sa oblúkom vyhol Saudskej Arábii, kde vycítil energiu Moru, a Kaukazu
s vyčíňajúcim Vojnou.
Necelý
týždeň po ich návrate už Hlad nedokázal ignorovať neúprosné volanie energie
ktorá ho stvorila. Je čas ísť a preklusať ďalšou časťou sveta, priniesť zúfalstvo
a prázdne žalúdky. Jeho brat Smrť už naňho čaká.
Sediac
s Ellinor na čistinke plnej kvetín, kde viazala jednoduché kytice aby
trochu skrášlila depresívne priestory jaskýň, jej s neradosťou povedal: „Na
pár dní budem musieť odísť.“
Hlad
s Ellinor zvládli kráčať dva dni bez prestávky, než sa opäť utáborili
v riedkom lese s tečúcim potokom, kde si mohli dopriať nevyhnutnú
hygienu.
Stefan
napoly driemal, zatiaľ čo medvedí párik veselo pracoval na novej generácii
chlpáčov. Vasily na susednej vetve spal o niečo tvrdšie. Krátko pred
úsvitom šelmy konečne odišli a špión sa pokúsil zobudiť nenávideného
kráľa.
„Súdruh!
Hej súdruh, vstávame!“
Stefan
s Vasilym kráčali po zvyšok ďalšieho dňa, niekoľkokrát skončili
v kruhu a stále sa nikam nedostali. Vasily bol v stave, keď už začal premýšľať nad odseknutím ramena, len aby sa Stefana zbavil. Koniec-koncov sú
upíri – dorastie. Teda pokiaľ sa včas dostanú k zásobám krvi
a lekárskej pomoci, pretože mať odtrhnuté rameno a sepsu zároveň nie
je vôbec pohodlné. Plus Stefan už o rameno prišiel nedávno, takže je na
rade on.
