K letnému
palácu uprostred zelených trópov dorazili až v noci. Summerin domov mal
okolo seba silnú ochrannú mágiu, preto ich Juniper mohla premiestniť najbližšie
kilometer od neho. Zvyšok sa predierali pešo cez hustú vegetáciu
a nezdravé množstvo hmyzu.
Winter stála na
trávnatej ploche pri útese, kam Storm pritiahol stroj podobný kanónu, len
o niečo menší. Bol na kolesami ovládanej platforme a skutočne vyzeral
ako zastaralá zbraň. Kráľ zaistil kolesá a aktivoval akési tlačítko
a stroj začal vydávať tichý hukot.
Winter sa nechala
ovievať studeným vetrom od mora. Stála na útese a nasávala vôňu slanej
vody. Modré šaty okolo nej viali. Vlasy mala spletené do pevného copu, aby jej
nepadali do tváre. Takto kedysi stála na ľadovcoch okolo svojho paláca
a cítila sa neporaziteľná.
Winter trucovito
špúlila pery, usadená na Thornovej posteli, oblečená len v jeho červenej
košeli, ktorú použila ako župan. Vlasy mala stále mokré zo sprchy.
„Nepoužívaj na mňa
ten pohľad zranenej srnky, som odolný,“ zašomral jej smerom Thorn, len čo
vyšiel z kúpeľne, okolo pása jednoduchý uterák.
Slnko sotva vyšlo
a malá skupinka odvážnych bytostí už stála nastúpená pri útese, keď
k nim Winter s Juniper dorazili. Thorn, Hazel, Vasily a Storm
boli po zuby ozbrojení, nenechávajúc nič na náhodu. Winterin pohľad sa na
niekoľko sekúnd zdržal na Thornovi v jeho bojovej uniforme vínovej farby
a žalúdok sa jej príjemne zachvel.
Winter našla
Thorna uprostred noci na balkóne vo vzdialenom krídle hradu, obrastenom
brečtanom a ružami. Osvetľovali ho lucerny zavesené na stene pri sušiacich
sa bylinkách.
Len čo zaznamenal
jej prítomnosť, pootočil sa k nej, v očiach smútok. Kapitulácia. Akoby
mu práve vzala niečo cenné, niečo o čom si myslel, že je nedotknuteľné. Winter
pocítila nutkanie sa mu ospravedlniť, ale namiesto toho ju objal a len čo
ho aj ona pevne zovrela, uvoľnil sa.
Dnes si povieme
pár slov o globálnom otepľovaní a prečo by sme ho mali brať vážne (na
rozdiel od tej hovoriacej haloweenskej dekorácie za oceánom).
Ak sa vám nechce
čítať omáčky, podstatné informácie som zvýraznila.
Tentokrát onemeli
obe zajatkyne. Ešte aj Winterin mozog vyskratoval. Nastalo ďalšie nepríjemné
ticho. Juniper odsunula svoj tanier, opäť s presne zoradenými
ingredianciami. „Paralelný ako... napríklad Juliusova pevnosť?“
Vasily pokrútil
hlavou. „To bola len subrealita, predĺžené rameno nášho sveta, výklenok
v priestore. Tu sme reálne v susednom vesmíre.“
Juniper stála za
polonahým Thornom a skúsene mu prehmatávala chrbát. Jej pacient sa tváril
rozpačito, ale Winter mu pohľadom dodávala odvahu. Stála vedľa Storma, opretá
o stále studenú stenu po ich... nočných aktivitách.
Zvedavý Vasily,
ktorý sa k nim pridal na poslednú chvíľu, napäto čakal čo nové sa dozvie o svojich
záchrancoch.
Thornove vedomie
sa začalo prinavracať uprostred noci. Winter plytko driemala, sediac vedľa jeho
postele na zemi, komnata osvetlená jediným svetlom na stene. Ležal na bruchu,
jedna ruka spustená cez okraj. Jeho tiché stony ju okamžite prebudili.
