Úsvit archanjelov 20

 

Zatiaľ čo Sachiel dopriaval ľudstvu jeho prvú dávku vytriezvenia, Sophie zvádzala omnoho ťažší boj. Členovia delegácie boli nútení odísť za svojimi povinnosťami, keďže boli všetci dôležití jedinci vrámci svojich komunít. Sachiel však nástojil na tom, aby mala Sophie ochranu, inak ju tu osamote nenechá. A tak Michel Francúzsky, ktorého hlavu si až príliš často predstavovala na gilotíne, prišiel s nápadom povolať na túto dôležitú misiu upíra Stefana. Nikto jej presne nepovedal akú funkciu konkrétne zastáva, ale podľa pohľadov ostatných vydedukovala, že dôležitú.

Úsvit archanjelov 19

 

Sophie sa v hlave zlievali mená, len pozície ju desili. Vlkolaci. Bosorky. Valkýry. Toľko rás, toľko vládcov... V akom svete to žila? Hľadela na hologramy a všimla si jednu vec – nikto nemal v tvári vpísaný strach alebo obozretnosť. Nikto sa netváril nepokojne a zdalo sa, že sa všetci navzájom poznajú aj na inej než politickej úrovni.

Úsvit archanjelov 18

 

Sophie ležala v Sachielovom náručí a cez presklenú stenu pozorovala ďalší neúspešný nálet. Čokoľvek ľudia vytiahli, mestom to ani neotriaslo. Obzor sa zafarbil prvými rannými lúčmi.

Úsvit archanjelov 17

 

Sachiel sa bál čo i len pohnúť. Stále mal roztiahnuté krídla, z ktorých na zem padali malé snehové vločky. Stálo ho všetko úsilie nerozbehnúť sa k nej aby sa uistil, že už nie je zranená a nič ju nebolí.

Úsvit archanjelov 16

 

Sophie sa vznášala v prázdnote. Necítila nič – bolesť, chlad, teplo, ani len gravitáciu. Všetko okolo nej bolo tiché, nehybné. Podarilo sa jej otvoriť oči a uvidela hviezdy. Nekonečné množstvo hviezd v temnote. Farebné hmloviny. Asteroidy všetkých možných tvarov a veľkostí.

Úsvit archanjelov 15

Mesto archanjela Sachiela bolo plne funkčné a pripravené k používaniu. Žiadne zanesené trúbky, zatuchnuté budovy a zhrdzavené vybavenie. So Sophie v náručí pristál na platforme na najvyššej veži a odniesol ju do nadrozmernej postele s nebesami potiahnutej najjemnejším materiálom. Celá miestnosť o veľkosti menšieho parkoviska vyzerala ako zo zelenomodrého skla. Na stenách sa hadili popínavé rastliny, podlahu pokrýval mäkký koberec a osvetľovali ju predmety podobné diamantom.

Úsvit archanjelov 14

 

Neboli ešte ani v Paríži a problémy sa len kopili. Najskôr Sophie s Alejandrom spozorovali zvýšený počet policajných hliadok a jedna ich zastavila. Alejandro zatínal čeľusť. Sophie si rýchlo nasadila okuliare a nahrnula do tváre čo najviac vlasov.

Úsvit archanjelov 13

 

Novonadobudnuté peniaze Sophie a Alejandrovi pomohli. Mohli natankovať, kúpiť si zdravé a výživné potraviny, dopriať si sladkosti a hlavne si zohnať nové, padnúce oblečenie. Alejandro musel vyberať pre Sophie, ktorá nechcela riskovať odhalenie a neopustila auto. Dala mu však presné inštrukcie ohľadom veľkosti a prekvapivo, priniesol jej kúsky, ktoré by si sama vybrala.

Úsvit archanjelov 12

 

Alejandro otvoril oči. Bol to sen? Bola to spomienka? Pozrel na Sophie mierumilovne odfukujúcu na jeho hrudi a hnev a nenávisť zo sna nahradil príjemný pocit tepla. Čo najnežnejšie ju uložil na podložku a bosý sa vytratil zo stanu. Vonku bola zima, ale nevadila mu. Odhodlane kráčal do lesa, obklopený energiou stromov a prvých ranných lúčov. Zastal mimo vychodenej cesty a zdvihol si dlaň pred oči. Cítil na nej malé častice svetla. Pohrával sa s nimi. Doslova. Nahromadil ich, vypustil a roztrúsil. Bol nimi fascinovaný.

Úsvit archanjelov 11

 

Sophie sa prebudila o necelú hodinu a necítila sa o nič lepšie. Uvidela že sú na ceste a zvedavo sa obzrela.

„Ako ti je?“ vyzvedal hneď Alejandro.

Roboticky siahla po fľaši vody a celú ju stiahla. „Ako keby ma prešiel tank a ešte na mňa pre istotu aj nacúval.“