Spútaní v čase 16

 

Keď pred obednými hodinami obaja prišli do miestnosti s mapou, Vasily so Stefanom už sedeli za obrovským stolom a vášnivo sa na niečom dohadovali. Stíchli, až keď uvideli svojich hostiteľov, a vstali ako v škole. Nevedeli, či sa majú klaňať alebo akokoľvek dať najavo rozdiel v ich postaveniach.

Spútaní v čase 15

 

Brie sa uprostred noci zobudila v mäkkej, teplej posteli s nebesami, ktorá voňala po Noxovi.

Čím to je, že nech robí čokoľvek, vždy skončí v jeho posteli? Unavene sa posadila a zistila, že ju niekto prezliekol – namiesto premočenej košieľky mala na sebe nadrozmerné tričko a pánske šortky.

Spútaní v čase 14

 

Brie urobila myšací krok dozadu, rozhodujúc sa či utečie, alebo sa pokúsi o rozumnú komunikáciu s Noxom. Ten zase vyzeral, že sa rozhoduje medzi útokom a veľmi hlasnou výmenou názorov.

Spútaní v čase 13

 

Zostávalo päť dní do výbuchu a Brie nenávidela poľné lôžko v stane každou svojou bunkou. Fénixovia totiž boli zapriahnutí do práce a v malých skupinkách po celom parku stavali techniku a kontrolovali údaje, ktoré posielali na základňu k Vasilymu so Stefanom.

Spútaní v čase 12

 

Brie sa prechádzala popred atlantské artefakty, zatiaľ čo Nox vysvetľoval ich nedobrovoľným hosťom body na mape, ktoré si zakreslili.

„Takže vy úplnou náhodou viete, kde konkrétne sa otvorí zem, v ktorý deň a v akom čase,“ ozval sa Vasily, keď doštudoval mapu. „A vôbec nepanikárite nad minimom času, ktorý nám zostáva.“ Prekrížil si ruky na hrudi a nadvihol obočie. „Ak chcete našu pomoc, potrebujem celú pravdu.“

Spútaní v čase 11

 

Brie sa upokojila až s prvými slnečnými lúčmi zastretými hmlou od mora. Zhlboka sa nadýchla a vzhliadla k Noxovi. Niekedy počas jej výlevu ich presunul na lavičku, kde pokračoval v tichom objatí.

Zlý, desivý archanjel oľutoval svoj čin. Koľká irónia. Keď kráľ Dain rozhodol o ústupe, nikdy si nemyslela, že jednou z možností je Noxovo vykúpenie. Kde je však to jej?

Spútaní v čase 10

 

Brie sa zobudila so zalapaním po dychu a musela sa posadiť, aby zo seba striasla zvyšky spomienok na jej prvý deň samoty, ďaleko od domova. Už je to dlho, čo naposledy snívala o Atlantíde. Srdce jej pukalo od smútku. Jej aj Noxov osud sú tak strašne pokrivené...

Spútaní v čase 9

 

„Vaše Veličenstvo,“ pozdravila Brie kráľa, keď si ju zavolal na dvor. Obvykle totiž žila vo svojom chráme, kde dohliadala na deti v záhradách a vzdelancov v školách pod ním. Jej domov bol vždy plný života – v sadoch pestovala ovocie a kvety, pomáhala raneným a viedla vlastnú nemocnicu. Nikdy sa nenudila.

Spútaní v čase 8

 

Brie, opäť usadená v salóniku s čajom, akoby svet ani nemal o necelé dva týždne skončiť, zreferovala Noxovi čo doposiaľ zažila.

„Cítila som sa, akoby ma niekto rozsekal zvnútra,“ spomínala na ten strašný pocit. „Nemohla som dýchať, vykašliavala som krv, pokožka ma štípala a nakoniec som aj oslepla.“

Spútaní v čase 7

 

Brie spadla z kresla, ako ňou pri prebudení trhlo. Zadýchane sa obzrela, ale vesmír sa tentokrát nedostavil. Bola sama, obklopená zvukmi prírody.

Roztrasene si prehrabla vlasy. Len niekto ako ona môže dostať desať dní na zastavenie sopky a dokázať len urýchlenie výbuchu. Tentokrát to aspoň nebolelo.