O ďalšiu slučku
neskôr...
Brie v sebe nemala
energiu vstať zo svojho plážového kresla. Bola vyčerpaná. Psychicky. Na dne.
Koľkokrát sa už
vrátil čas?
Stratila prehľad.
O ďalšiu slučku
neskôr...
Brie v sebe nemala
energiu vstať zo svojho plážového kresla. Bola vyčerpaná. Psychicky. Na dne.
Koľkokrát sa už
vrátil čas?
Stratila prehľad.
Brie si trela
hruď. Už zabudla, aké to je zažívať nenávisť len pre to, že nie je ako väčšina.
Toto správanie bolo bežné ľuďom, nie nesmrteľným. Aspoň si to myslela. Ale
možno ju len rozmaznala Atlantída.
Brie sa priam
triasla nervozitou, aby sa slučka konečne obnovila. Vystrelila zo svojho
plážového kresla a než sa hodila do vĺn, piesok sa zvíril a pred ňou sa zjavil Nox.
Okamžite zovrel
Brie, ktorá sa celá bledá obávala o upírov. Čo ak ich nezachráni ani len
vrátený čas? Ona a Nox sú nesmrteľní, veční. Upíri nie. Ich duše opustia
telá, keď nemajú kde prebývať.
Keď sa na deviaty
deň vrátili do parku, aby s Vasilym a Stefanom prebrali ich nové
zistenia, nikde ich nenašli. Fénixovia ich už pár hodín hľadali, ale neúspešne.
Počítače boli nedotknuté niekoľko dní a dáta nespracované.
Vasily sedel pred
počítačom v stane, okolo neho hory káblov z nabíjačiek
a generátorov, a ručne si písal tabuľku na zdrap papiera. Keď urobil
asi desiatky škrtanec, Stefan, ktorý doteraz komunikoval cez vysielačku
s fénixmi na opačných koncoch parku, k nemu zozadu pristúpil a opatrne
mu vzal z ruky otupenú ceruzku. Dlane mu upokojujúco položil na ramená.
„Pauza. Nádych. Výdych. Už zase myslíš na tri veci súčasne,“ karhal ho.
O ďalšiu
slučku pozdejšie sa Brie vynorila z oceánu na pobreží Noxovho ostrova.
Tentokrát ju očakával a podal jej ruku, keď sa čľapkala z vody. Opäť
si urobili výlet na ruský kráľovský dvor a znovu si založili tábor
v Yellowstone. Tentokrát ale vedeli, kedy sa majú stiahnuť a nechať
nepriateľov skontrolovať svoju prácu.
Keď pred obednými
hodinami obaja prišli do miestnosti s mapou, Vasily so Stefanom už sedeli
za obrovským stolom a vášnivo sa na niečom dohadovali. Stíchli, až keď
uvideli svojich hostiteľov, a vstali ako v škole. Nevedeli, či sa
majú klaňať alebo akokoľvek dať najavo rozdiel v ich postaveniach.
Brie sa uprostred
noci zobudila v mäkkej, teplej posteli s nebesami, ktorá voňala po
Noxovi.
Čím to je, že nech
robí čokoľvek, vždy skončí v jeho posteli? Unavene sa posadila
a zistila, že ju niekto prezliekol – namiesto premočenej košieľky mala na
sebe nadrozmerné tričko a pánske šortky.
Brie urobila
myšací krok dozadu, rozhodujúc sa či utečie, alebo sa pokúsi o rozumnú
komunikáciu s Noxom. Ten zase vyzeral, že sa rozhoduje medzi útokom
a veľmi hlasnou výmenou názorov.
Zostávalo päť dní
do výbuchu a Brie nenávidela poľné lôžko v stane každou svojou
bunkou. Fénixovia totiž boli zapriahnutí do práce a v malých
skupinkách po celom parku stavali techniku a kontrolovali údaje, ktoré
posielali na základňu k Vasilymu so Stefanom.