.jpg)
Sophie sa vznášala
v prázdnote. Necítila nič – bolesť, chlad, teplo, ani len gravitáciu. Všetko
okolo nej bolo tiché, nehybné. Podarilo sa jej otvoriť oči a uvidela
hviezdy. Nekonečné množstvo hviezd v temnote. Farebné hmloviny. Asteroidy všetkých
možných tvarov a veľkostí.
.jpg)
Mesto archanjela
Sachiela bolo plne funkčné a pripravené k používaniu. Žiadne zanesené
trúbky, zatuchnuté budovy a zhrdzavené vybavenie. So Sophie v náručí
pristál na platforme na najvyššej veži a odniesol ju do nadrozmernej
postele s nebesami potiahnutej najjemnejším materiálom. Celá miestnosť
o veľkosti menšieho parkoviska vyzerala ako zo zelenomodrého skla. Na
stenách sa hadili popínavé rastliny, podlahu pokrýval mäkký koberec
a osvetľovali ju predmety podobné diamantom.
.jpg)
Neboli ešte ani
v Paríži a problémy sa len kopili. Najskôr Sophie s Alejandrom
spozorovali zvýšený počet policajných hliadok a jedna ich zastavila.
Alejandro zatínal čeľusť. Sophie si rýchlo nasadila okuliare a nahrnula do
tváre čo najviac vlasov.
.jpg)
Novonadobudnuté
peniaze Sophie a Alejandrovi pomohli. Mohli natankovať, kúpiť si zdravé
a výživné potraviny, dopriať si sladkosti a hlavne si zohnať nové,
padnúce oblečenie. Alejandro musel vyberať pre Sophie, ktorá nechcela riskovať odhalenie a neopustila auto. Dala mu však presné inštrukcie ohľadom veľkosti
a prekvapivo, priniesol jej kúsky, ktoré by si sama vybrala.
.jpg)
Alejandro otvoril
oči. Bol to sen? Bola to spomienka? Pozrel na Sophie mierumilovne odfukujúcu na
jeho hrudi a hnev a nenávisť zo sna nahradil príjemný pocit tepla. Čo
najnežnejšie ju uložil na podložku a bosý sa vytratil zo stanu. Vonku bola
zima, ale nevadila mu. Odhodlane kráčal do lesa, obklopený energiou stromov
a prvých ranných lúčov. Zastal mimo vychodenej cesty a zdvihol si
dlaň pred oči. Cítil na nej malé častice svetla. Pohrával sa s nimi.
Doslova. Nahromadil ich, vypustil a roztrúsil. Bol nimi fascinovaný.
.jpg)
Sophie sa
prebudila o necelú hodinu a necítila sa o nič lepšie. Uvidela že
sú na ceste a zvedavo sa obzrela.
„Ako ti je?“
vyzvedal hneď Alejandro.
Roboticky siahla
po fľaši vody a celú ju stiahla. „Ako keby ma prešiel tank a ešte na
mňa pre istotu aj nacúval.“
.jpg)
Boli zradení! Boli
zradení vlastnými a teraz prídu o spomienky! V panike letel čo
najďalej od toho miesta, ale bol príliš pomalý. Cítil, ako prichádza
o sily. Pristál na malom kúsku zeme, kde začal rýchlo vytvárať podzemné
priestory. Bolo mu jedno, či ho niekto vidí. Musí si pamätať! Musí vedieť, kým
je! Musí vedieť, čo chcel docieliť!
.jpg)
Sophiena fotka sa
objavila v správach a na internete ešte v ten večer.
S Alejandrom sa jej podarilo prejsť hranicami do Nemecka, kde si aspoň
trochu vydýchli. V priehradke pred spolujazdcom našli dva mobily
predošlého majiteľa – zdá sa, že pre každú slečnu mal samostatný.
S fotkami. A videami. Sophie chvíľu trvalo prísť na používanie tej
mašinky, keďže bola celé roky odrezaná od bežných technológií, ale nakoniec sa
jej podarilo dostať na internet (a zrejme slušne navýšiť účet majiteľa).
Predtým ale vybrala kartu, odhlásila ho zo všetkých účtov a vypla GPS, aby
sa zariadenie nedalo vystopovať.
.jpg)
Lucifer počúval
Kristinino ponosovanie na Sachiela, akoby to bola jeho vina, že on a aj
nejaká ľudská žena utiekli a nevedia ich nájsť. Nerozumel tomu. Sachiel je
na prášky. Nevie sa správať, nerozozná realitu, neustále kričí a znovu –
je na prášky. Nájsť ho by malo byť ako nájsť maják v tme!
.jpg)
„Alejandro!“
doľahol k nemu Sophien vydesený hlas. „Čo ti je?“
Myseľ sa mu
vyjasnila a on bol znovu v prítomnosti. Niečo však bolo iné. Svet
videl inak. Jasnejšie. Detailnejšie. Zaostril na Sophienu ustaranú tvár
a zalialo ho príjemné teplo. Jej strach oňho bol skutočný. Jednu ruku mala
na jeho líci v snahe upokojiť ho. Išla z nej číra nevinnosť.
Úprimnosť. Vzácny to úkaz. Prikryl jej dlaň svojou a zhlboka dýchal.
