Keď sa na deviaty
deň vrátili do parku, aby s Vasilym a Stefanom prebrali ich nové
zistenia, nikde ich nenašli. Fénixovia ich už pár hodín hľadali, ale neúspešne.
Počítače boli nedotknuté niekoľko dní a dáta nespracované.
Keď sa na deviaty
deň vrátili do parku, aby s Vasilym a Stefanom prebrali ich nové
zistenia, nikde ich nenašli. Fénixovia ich už pár hodín hľadali, ale neúspešne.
Počítače boli nedotknuté niekoľko dní a dáta nespracované.
Vasily sedel pred
počítačom v stane, okolo neho hory káblov z nabíjačiek
a generátorov, a ručne si písal tabuľku na zdrap papiera. Keď urobil
asi desiatky škrtanec, Stefan, ktorý doteraz komunikoval cez vysielačku
s fénixmi na opačných koncoch parku, k nemu zozadu pristúpil a opatrne
mu vzal z ruky otupenú ceruzku. Dlane mu upokojujúco položil na ramená.
„Pauza. Nádych. Výdych. Už zase myslíš na tri veci súčasne,“ karhal ho.
O ďalšiu
slučku pozdejšie sa Brie vynorila z oceánu na pobreží Noxovho ostrova.
Tentokrát ju očakával a podal jej ruku, keď sa čľapkala z vody. Opäť
si urobili výlet na ruský kráľovský dvor a znovu si založili tábor
v Yellowstone. Tentokrát ale vedeli, kedy sa majú stiahnuť a nechať
nepriateľov skontrolovať svoju prácu.
Keď pred obednými
hodinami obaja prišli do miestnosti s mapou, Vasily so Stefanom už sedeli
za obrovským stolom a vášnivo sa na niečom dohadovali. Stíchli, až keď
uvideli svojich hostiteľov, a vstali ako v škole. Nevedeli, či sa
majú klaňať alebo akokoľvek dať najavo rozdiel v ich postaveniach.
Brie sa uprostred
noci zobudila v mäkkej, teplej posteli s nebesami, ktorá voňala po
Noxovi.
Čím to je, že nech
robí čokoľvek, vždy skončí v jeho posteli? Unavene sa posadila
a zistila, že ju niekto prezliekol – namiesto premočenej košieľky mala na
sebe nadrozmerné tričko a pánske šortky.
Brie urobila
myšací krok dozadu, rozhodujúc sa či utečie, alebo sa pokúsi o rozumnú
komunikáciu s Noxom. Ten zase vyzeral, že sa rozhoduje medzi útokom
a veľmi hlasnou výmenou názorov.
Zostávalo päť dní
do výbuchu a Brie nenávidela poľné lôžko v stane každou svojou
bunkou. Fénixovia totiž boli zapriahnutí do práce a v malých
skupinkách po celom parku stavali techniku a kontrolovali údaje, ktoré
posielali na základňu k Vasilymu so Stefanom.
Brie sa
prechádzala popred atlantské artefakty, zatiaľ čo Nox vysvetľoval ich
nedobrovoľným hosťom body na mape, ktoré si zakreslili.
„Takže vy úplnou
náhodou viete, kde konkrétne sa otvorí zem, v ktorý deň a v akom
čase,“ ozval sa Vasily, keď doštudoval mapu. „A vôbec nepanikárite nad minimom
času, ktorý nám zostáva.“ Prekrížil si ruky na hrudi a nadvihol obočie.
„Ak chcete našu pomoc, potrebujem celú pravdu.“
Brie sa upokojila
až s prvými slnečnými lúčmi zastretými hmlou od mora. Zhlboka sa nadýchla
a vzhliadla k Noxovi. Niekedy počas jej výlevu ich presunul na
lavičku, kde pokračoval v tichom objatí.
Zlý, desivý
archanjel oľutoval svoj čin. Koľká irónia. Keď kráľ Dain rozhodol
o ústupe, nikdy si nemyslela, že jednou z možností je Noxovo
vykúpenie. Kde je však to jej?
Brie sa zobudila
so zalapaním po dychu a musela sa posadiť, aby zo seba striasla zvyšky
spomienok na jej prvý deň samoty, ďaleko od domova. Už je to dlho, čo naposledy
snívala o Atlantíde. Srdce jej pukalo od smútku. Jej aj Noxov osud sú tak
strašne pokrivené...