Súčasnosť,
Londýn, Salvatorovo sídlo, dve hodiny ráno...
Erin si
trela stuhnutý krk po včerajšom kŕmení a druhou rukou do seba pchala
čipsy. V kuchyni bola sama, lebo služobníctvo spalo a upíri sa
zavreli v izbách alebo mali hliadky.
„Salvator
Anglický je kráľom najliberálnejšieho zoskupenia upírov,“ hovorila Carys,
tajomný anjel najvyšších oddelení, zatiaľ čo sa prechádzala popred Evie
a Lukasa, ktorí boli práve povýšení a oficiálne dohliadali na magické
bytosti v Európe.
„Dlho
nebude,“ poznamenala Evie zachmúrene. „Erin mu zväzuje ruky.“
Erin stála
pred zrkadlom v hale a nanášala si lesk na pery. Hodnotila svoj výzor. Za
tie dva roky sa v mnohom zmenila. Dospela. Možno až príliš skoro.
Keď ju
Salvator k sebe priviedol, ani len netušila, koľko slobody nájde na tomto
mieste. Dostala izbu, kde ju nikto nekontroloval, nebral jej čokoľvek, čo
vyzeralo príliš honosne alebo pohodlne. Mohla jesť koľko chcela a kedy
chcela. Žiadne hladovanie počas niekoľkých dní v týždni. A začala
chodiť do bežnej, nie cirkevnej školy. Mohla sa maľovať a dokonca mala
mobil a počítač s internetom.
Erin
vyšla zo sprchy a vypustila ďalšiu spŕšku nadávok. Včerajšia akcia dopadla
katastrofálne. Celá jej skupina je na polícii a ona má na čele modrinu ako
svet. Minula takmer celý svoj mejkap, aby to zakryla.
„Debilný
upír.“ Hodila na seba oblečenie. Jej rodičia našťastie nie sú doma. Šli na pár
dní za príbuznými na sever a ju nechali samu, aby nevynechala školu.
Netušili, že odišla až do Bristolu kvôli boju.
Salvator odhodil prázdnu pištoľ a ľutoval,
že si nevzal viac zásobníkov. Teraz mu zostala len dýka a pol tucta lovcov
naokolo. Je skutočne ťažké bojovať proti niekomu, koho nechcete zabiť, ale kto
má veľký záujem zabiť vás.
„Budú ťa
zbožňovať, uvidíš. Aj Casey,“ opakoval Will asi stý raz.
Jasmine
bola napriek tomu nervózna. Stáli pred dverami do trónnej siene najvyššieho
dvora, kam prišli na Justinovo pozvanie. Bolo načase informovať veľkráľov
o novom spojenectve.
Brianovi
trvalo pár dní, kým nabral dosť nervov, aby sa vrátil na miesto, kde ho tak
podlo oklamala tá mizerná bosorka.
S kamennou
tvárou otvoril dvere svojho bytu v Belgicku a ani brvou nemihol pri
pohľade na tú spúšť.
Čakali
naňho porozbíjané lampy, zničený nábytok, povytrhávané skrinky. To všetko
urobil sám. Od zúrivosti. Nedokázal pochopiť vlastnú hlúposť. Ako jej mohol tak
uveriť? A nevidieť, že ním len manipuluje?
Casey
sedela za stolom v jedálni upírov, podpierala si bradu a už druhú
hodinu počúvala svoju drahú, milujúcu matku hádať sa s Willom vedľa
v obývačke.
„Nemáš
právo ma tu držať, som zdravá a pohľad na tvoj ksicht mi nerobí dobre!“
„Stále
vyzeráš ako mŕtvola, nikam nejdeš! Môžeš byť rada, že som ti dovolil odísť
z ošetrovne!“
Postupovali
pomaly a vyhýbali sa obyvateľom hradu. Všetkých nanajvýš znepokojilo,
koľko démonov sa tu nachádza. Julius si vybudoval slušnú armádu.
Po
mnohých hodinách našli nenápadné točité schodisko, ktoré viedlo hlboko do
podzemia. Tam našli rady ciel a na ich konci niekoľko zamknutých
samostatných miestností.
Jasmine
sa pomaly preberala. Všetko ju bolelo. Končatiny jej stále tŕpli, srdce
splašene bilo a bola neuveriteľne smädná. Oblečenie mala suché, takže bola
v bezvedomí celkom dlho.
Ležala na
niečom tvrdom a nepohodlnom. Nohy vystreté, ruky po bokoch. Chcela nimi pohnúť,
ale zistila, že nemôže.
Jasmine
si myslela, že byť na úteku v dvadsiatom prvom storočí bude väčšia sranda
ako v osemnástom.
Nebola.
Napriek
modernej dobe, technológie boli proti nej. Will dokázal vystopovať všetky jej
kreditky. Jej doklady, keď sa niekde ubytovala. Dokonca aj kamery zvládal
hacknúť, aby ju našiel podľa čŕt tváre.
Zoe
nenávidela spánok. Prinášal nočné mory, ktorým nebola schopná čeliť.
A bolesť. Živú, dávnu bolesť. Bola by radšej, keby ju Jasmine natiahla na
škripec a nechala ju tam.
Zmietala
sa na zemi, zatiaľ čo ako prvý vstal Will a pokúšal sa ju prebrať. Jemne
ňou zatriasol.
Jasmine
zobudil krik rozliehajúci sa domom. Chvíľu sa zmätene obzerala, kým si
uvedomila, že je v Salvatorovom sídle. Trávila v ňom väčšinu času
odkedy sa vrátili z Francúzska.
Jej tety
sa ešte nevrátili z Lausanne, ale aspoň boli v kontakte. Jasmine im
povedala o svojom pláne a ony sa rozhodli nevrátiť sa, kým nebude
Casey v bezpečí. A tá stále oxidovala u Briana.
Brian
popíjal čierny čaj vo svojom luxusnom byte v Montpellieri. Normálne by sa
nezdržiaval tak blízko nepriateľov, ale Will a tá malá bosorka ho chceli
prilákať k sebe a on sa už tri dni rozhodoval, či na výzvu odpovedať.
Vedel,
o čo im ide. Chcú dýku. Určite už vedia, že valkýry zaútočia na nich
a nie na neho. On je len osoba v pozadí.
Jasmine
uprostred noci otvorila oči. Prebudil ju zvláštny pocit. Pozrela na pokojne
spiaceho Willa a usmiala sa. Jej Viking teda má výdrž. Len čo sa trochu
zotavila, pustil sa do druhého kola. A to trvalo celé mučivé hodiny, kým
si povedal, že Jasmine má konečne nárok na orgazmus alebo tri.
Will sám
neveril, že to urobil. Nasadil Jasmine, jeho sladkej Jasmine, obojok. Otrocký
obojok! Ale tak ho vytočila! Desila ho jej sila a hlavne hrozba,
o ktorej sa dozvedel.
Will
oduto pozeral na dve ženy, ktoré ho pripútali o tvrdú stoličku
v akejsi podzemnej kobke a uštedrili mu pár zaúch. Neustále sa pýtali
na nejakú dýku, označovali ho za zlodeja a chceli z neho vymámiť
umiestnenie niečoho, čomu nerozumel.
Keď
prišli na to, že im nič nepovie, rozhodli sa pristúpiť k radikálnejším
metódam a totiž k mučeniu.
Jasmine
sa nepokojne prechádzala po Willovej izbe a mala zajačie úmysly. Carysine
slová ju vydesili.
Salvator
príliš riskuje, keď ju chce chrániť. Zvládali to doteraz a bez pomoci.
Ibaže nikdy nemali nepriateľa ako Brian. Teraz stojí práve ona uprostred vojny,
ktorá sa jej netýka.
Kým Jason
podával Salvatorovi podrobnú správu, Will odviedol Jasmine do bezpečia svojej
izby. Keď už opadol strach a hrôza z posledných udalostí, dovolil si
utriediť vlastné emócie.
Tá malá
potvora! Nahnala mu taký strach a po celý čas bola mocnejšia než celé
kráľovstvo dohromady!
Bol to
masaker. Nebolo ako utiecť, ani kam bez toho, aby ich masa upírov dohonila.
Jasmininých šesť ochrancov sa zhŕklo na jedno miesto. Nechá ich takto umrieť?
Až tak veľmi jej ide o zachovanie tajomstva? Aj za cenu smrti iných?
Will bez
zaklopania vošiel do svojej izby, ktorú obývala Jasmine. Bola takmer polnoc
a jemu práve odbili štyri hodiny ako snajperovi. Bol naštvaný a bál
sa o Jasmine.
Tma
v izbe mu neprekážala, jeho zrak mu umožnil perfektne rozoznávať tvary.
Našiel ju spať uprostred postele, napoly prikrytú. Na sebe mala jeho tričko, ktoré
sa jej vyhrnulo takmer na prsia.
Will sa
vrátil dolu, kde niekto neustále strážil pri oknách. Salvator konečne hlásil,
že všetci sú v bezpečí paláca alebo iných domov a snajperi si už
nemusia dávať pozor. Nad ránom sa má vrátiť Zoe s Oliverom a Javier
s Jasonom sa ponevierali po paláci.
Salvator
sa k nim otočil od okna len čo vošli a zavreli za sebou dvere. Nemal
na sebe svoj tradičný oblek, v ktorom ho vídavala v práci, ale čierne
nohavice a rovnako čierny rolák. Blond vlasy mal rozpustené a tak
nejako skutočne budil dojem kráľa.
Jasmine
nikdy nezaspala. Látka na ňu ani neúčinkovala. Keď Will odišiel, napočítala do
sto a otvorila oči. Bola v prázdnej cele s bielymi stenami
a jednou zamrežovanou. Uistila sa, že ju nesníma žiadna kamera,
a posadila sa.
Toto je zlé, toto je veľmi zlé. Prešla k mrežiam.
Nikde nevidela zámku, takže ich musí otvárať mechanizmus na stene. „Do horúcich
pekiel!“ Udrela do steny. Počula všetko. Upíri. Vlkolaci. Celá sa triasla. Ak
sa z tohto dostane živá, kúpi si vibrátor a nikdy viac nepozrie na
chlapa, čo aký bude jej život dlhý!
Jasmine
mala žalúdok ako na vode. Kráčala chodbou, tak ako miliónkrát predtým, ale
tentoraz sa cítila ako v brlohu mafiánov. Musí nejako zistiť, či Salvator
a Will skutočne kupujú zbrane. Pretože si bola sakramentsky istá, že bez
špeciálneho povolenia je to zakázané.
Po zvyšok
dňa sa už nevedela sústrediť. K Willovi ani nezašla na tradičný rozhovor
a nedoniesla mu ani druhú kávu. Radšej sa vyhovorila, že musí ísť do
skladu alebo na recepciu, aby sa mu vyhla.
Jasmine unavene
vošla do trojposchodového domu postaveného pred niekoľkými storočiami. Jej tety
obľubujú všetko staré. Ich nábytok bol replikou historických kusov a celý
ich domov pôsobil viktoriánskym dojmom. Mali ho zladený do červených
a čiernych farieb.
Will sa
oprel o svoju stoličku v nadnárodnej firme, ktorú riadil,
a zahľadel sa von z okna. Mesto obklopovala hustá hmla a pršalo.
Zase. Sklenená stena na sebe niesla šmuhy po špinavom daždi.
Vzdychol,
stlačil ovládač a stenu zastreli ťažké čierne závesy. Otočil sa a jeho
šedomodrý pohľad sa stretol s Oliverovým. Muž pred ním si rozstrapatil
svetlé vlasy a podával mu zložku s papiermi.
Päť na smrť
vyčerpaných žien sa krčilo okolo malého ohníka hlboko v lesoch chladného
Dánska. Šiesta ležala na potrhanej prikrývke a plytko dýchala. Nemala ani
šestnásť rokov a jej krehké telo bojovalo s nedostatkom výživy
a chladom.
„Rose, o týždeň ťa s Kamalom
pozývame k nám na večeru. Konečne by ste sa mali zoznámiť,“ hovorila Cari
do mobilu, ale jej slová zaznamenával len sestrin odkazovač. Práve odišli
z domu jej rodičov.
Cari otvorila oči a hneď sa
zamračila. Tie dve ju skutočne nadrogovali?
Bola prekvapená, že sa vôbec necíti
otupene. Vlastne jej bolo výborne. Posadila sa, pripravená ublížiť prvej osobe,
ktorú uvidí. Ibaže nikoho nevidela. Bola v Aislininej ordinácii. Sama.
Odkopla prikrývku a svoje čižmy
našla na zemi. Obula sa s úmyslom vypadnúť čím skôr, ale dvere sa otvorili
a zjavila sa v nich Aislin.
Zoe si s Oliverom vymenila
nechápavý pohľad, potom obom naraz docvaklo. Naraz rozrazili dvere ordinácie.
„Kamal, čo si to urobil?“ oborila sa naňho. Keď ho uvidela takého natešeného,
nepotrebovala odpoveď. Cari ho určite uvidela a pomyslela si, že je rád,
že sa jej zbavil.
Kamal pohládzal spiacu Carolinu po
vlasoch a vychutnával si pocit, ako mu leží na hrudi. Neodolal spokojnému
úsmevu. Počas dňa ju poriadne unavil. Sotva sa dokázala zdvihnúť, aby sa
navečerali a potom zaspala ako mŕtva.
Sám sa čudoval, že odrazu mu stačí
jediná žena. Doteraz žiadna nezvládla jeho neukojiteľné libido. Carolina
vyzerala, že ak by sa pri tom nemusela namáhať, dala by si ešte dve kolá.
Aislin pracovala aj hlboko v noci,
odmietala nechať Cari umrieť. Sedela nad mikroskopmi a na stenu sa jej
premietali dve vzorky.
Unavene si pretrela oči
a zaklonila hlavu. Cariina krv bola otrávená, to je fakt. Ale nešlo len
o to. V krvi mala mágiu, jedy, zvyšky endorfínov a niekde medzi
tým je aj stopa jej spojenia s Kamalom. Cez všetok ten bordel sotva
videla. Nešlo už o ľudskú krv.
Cari si zopla vlasy, obliekla plášť
a vrátila sa k artefaktom. Neustále jej prichádzali nové. Každý chcel
využiť jej dlhší pobyt v Londýne a posielal jej predmety na overenie.
V podstate pracovala pre tri múzeá a niekoľko bohatých ľudí. Občas
svoju prácu nenávidela. Radšej sa hrabala v zemi a zaraďovanie
nechala na študentov.
Carolina zastonala, keď zazvonil budík
a naslepo po ňom šmátrala. O dve sekundy neskôr zrevala šokom,
pretože namiesto budíka jej dlaň narazila na niečo ostré. Otvorila oči
a zistila, že o budík je prilepený obrovský kaktus.
Kamal sa zachechtal.
„Oh, ty jeden!“ Prevalila sa naňho
a neušla jej jeho ranná erekcia. Pokúsila sa ho udrieť, ale on vzal jej
poranenú dlaň a pobozkal ju, aby zahnal bolesť.
Aislin im ošetrila rany, obviazala
Caroline zápästie jednej a predlaktie druhej ruky a keďže jej nemohla
dať lieky proti bolesti, pichla jej len slabú injekciu na lokálne
znecitlivenie.
Salvator ich nepustil do domu, kým
nebude bezpečný, a dal im pripraviť izbu u seba v sídle.
Carolina bola na smrť vyčerpaná hlavne
bolesťou a zaspala ešte skôr, než Aislin pustila Kamala z ordinácie.
Kamal prišiel domov v horšom
stave, ako keď sa opil. Sotva sa potácal, omráčený Carolininými slovami. Vysal
z nej vôľu žiť. Vôľu žiť. Vôľu, ktorá ho zachránila počas horúcich
slnečných dní, keď sa nemal ako kŕmiť, počas krutých bojov za vlastnú rasu
a život, dokonca aj počas zrady jeho najbližších, jeho vlastného brata.
Carolina nedokázala obsedieť. Akoby
mala v sebe priveľa energie. Každú polhodinu musela vstať, prejsť sa
a napiť. Neustále mala chuť behať, skákať, niečo robiť. Čo bolo zúfalé
vzhľadom na jej prácu. Takmer rozbila tri vázy a niekoľko vitrín
s krehkými papyrusmi.
„Ahoj Cari, je ti niečo?“ zaujímala sa
Isobel, keď popoludní prišla.
Nedokázala ísť do práce. Neustále
myslela na Kamalove opilecké reči a slová jeho priateľov. Ten chlap
potrebuje psychiatra, to je jasné. Ale pochybovala, že je na tomto svete sila,
ktorá by ho k nemu dostala.
Zatiahla mu závesy a na nočný
stolík mu položila pohár vody. Po dlhšom uvažovaní mu k posteli dala aj
kôš na vracanie.
Carolina bola už zase vytočená. Ako
mohol povedať takú hroznú vec po tom, čo spolu robili? V jednej chvíli bol
milý a nežný a hneď na to odporný ako vždy. Tajne dúfala, že keď si
stanovia takýto mier, postupne sa jeho prístup zmení.
Nebola snáď dosť ústretová? Sakra,
robila s ním to, čo ešte so žiadnym mužom a teraz sa kvôli tomu
cíti ako lacná štetka.
Kamal bol ráno ešte stále plný
zúrivosti a hlavne v ňom pretrvával šok nad Carolininým činom. Ona sa
odvážila... ona sa normálne odvážila ísť proti nemu. Možno pred ním utekala,
ale jej vzrušenie v momente, keď ju chytil, bolo neklamné. Tá ženská je
neskrotná a nebojácna.
Cari spala mizerne. Po celý čas ju
v snoch prenasledovali tie temné oči a ráno sa zobudila ubolená,
nevyspatá a, čo bolo najhoršie, vzrušená. Musela si dať dlhú studenú sprchu,
aby mohla premýšľať.
Keď vyšla z kúpeľne zabalená
v osuške, na svojej novej posteli našla sedieť červenovlasú ženu
v obtiahnutých šatách krvavej farby. Očividne na ňu čakala, lebo sa
usmiala a vstala. „Ahoj. Ty budeš Carolina. Ja som Erin.“ Podala jej ruku.
Cari sedela v Aislininej ordinácii
na vysokom stole a chúlila sa do klbka. Mladá lekárka jej práve vzala krv,
aby zistila, či je v požívateľnom
stave. Už dostala aj zoznam vecí, ktoré nikdy viac nesmie piť a brať.
Lieky vypadli úplne, Aislin jej dala len výživové doplnky na železo
a tvorbu krvi. Kávu má obmedzenú na raz denne a energy drinky jej
škrtla úplne.
Carolina sa taxíkom odviezla do
luxusnej štvrte Londýna, kde má jej kamarátka Winter jeden zo svojich bytov.
Nestávalo sa často, že by sa tu zdržala dlhšie než týždeň. Pokiaľ vie, Winter
býva kdesi na severe, aj keď jej odmieta povedať kde presne.
Vrátnik ju už očakával a poslal ju
súkromným výťahom na najvyššie poschodie. Carolina sa mentálne pripravila na
Winterin byt. Niežeby mala niečo proti jej vkusu, ale prezývka Ľadová kráľovná
jej sedí.